Niektoré mená sa v dejinách mesta objavia len na chvíľu. Iné po sebe zanechajú stopu, ktorá vedie oveľa ďalej, než by sa na prvý pohľad zdalo. V prípade Bytče je takým menom Heller.
Spája sa s hotelierstvom druhej polovice 19. storočia, s mestským podnikaním starej Bytče, ale aj s jedným z pozoruhodných rodákov mesta — Bernátom Hellerom, neskorším rabínom, orientalistom, folkloristom a literárnym historikom pôsobiacim v Budapešti.
Hellerovci a hotelierstvo v starej Bytči
V druhej polovici 19. storočia bola Bytča živým mestečkom s úradmi, školami, obchodmi a hotelmi. Kronika mesta Bytča pri roku 1869 uvádza, že v meste pribúdali murované domy, školy a úrady a že hotely vlastnili Heller, Hertsch a Gansler.
Pri tejto zmienke sa na chvľu pristavme. Ukazuje, že meno Heller bolo v Bytči spojené s hotelierstvom už v období, keď mesto nadobúdalo výraznejší mestský charakter.
Presný rok otvorenia Hellerovho hotela ani podrobnosti o jeho každodennej prevádzke zatiaľ nie sú spoľahlivo doložené. Z dostupných údajov však vyplýva, že meno Heller patrilo v starej Bytči k menám spojeným s mestským podnikaním a službami.
Kto bol Heller?
Najsilnejšia osobná stopa vedie k menu Heller Vilmos, po slovensky Viliam Heller. A práve tu sa začínajú dejinné nitky prepájať medzi hotelierstvom v Bytči a neskorším životom Bernáta Hellera. V životopisných záznamoch Bernáta Hellera sa jeho otec uvádza ako majiteľ hotela.
Nejde len o náhodnú zhodu priezviska: Bernát Heller pochádzal z rodiny spojenej s hotelovým podnikaním.
Bernát Heller: z Bytče do Budapešti
Bernát Heller sa narodil 16. marca 1871 v Bytči, vtedajšej Nagybiccse. Zomrel 26. februára 1943 v Budapešti.
Neskôr sa stal rabínom, pedagógom, orientalistom, folkloristom a literárnym historikom. V roku 1894 získal doktorát a v roku 1896 bol vysvätený za rabína.
Jeho odborný záber bol široký. Venoval sa biblickej vede, hebrejským rozprávkam, islamským rozprávkam, povestiam a legendám, ako aj porovnávacej literárnej histórii. Skúmal teda príbehy a motívy, ktoré sa objavovali naprieč kultúrami a náboženskými tradíciami.
Akú stopu zanechal Bernát Heller?
Jeho najvýznamnejšie dielo sa spája s témou hebrejskej a arabskej rozprávky. Heller napísal dejiny hebrejskej a arabskej rozprávky a jeho súhrnné dielo A héber mese vyšlo prvýkrát v roku 1921. Kniha sa venovala vývoju hebrejskej rozprávky od Biblie cez Talmud a midraš až po arabsko-židovské legendy a západoeurópske hebrejské rozprávkové zbierky.
Veľmi dôležitá je aj jeho medzinárodná encyklopedická stopa. Encyclopaedia Judaica uvádza, že Heller bol autorom väčšiny článkov o islamských legendách a o legendách okolo biblických osobností pre Encyclopaedia of Islam a nemeckú Encyclopaedia Judaica.
Hellerov záber však siahal aj k arabskému literárnemu svetu. Venoval sa napríklad stredovekému rytierskemu románu o Antarovi, ktorý patrí k významným dielam arabskej rozprávačskej tradície. Encyclopaedia Judaica medzi jeho prácami uvádza aj štúdiu Die Bedeutung des arabischen Antar-Romans für die vergleichende Literaturkunde z roku 1931. Podľa Csemadoku priniesol Heller dôležité poznatky aj k maďarským legendám a výkladu klasickej literatúry.
S jeho menom sa spája aj budapeštiansky rabínsky seminár Országos Rabbiképző Intézet, kde pôsobil ako profesor. Práve v tomto prostredí sa jeho meno dostalo do širšieho vedeckého a odborného kontextu.
Jedno meno, dva príbehy
Príbeh mena Heller v Bytči má teda dve roviny. Prvou je mestská rovina — hotelierstvo, podnikanie a služby v Bytči druhej polovice 19. storočia. Tu zároveň pripomína obdobie, keď bola Bytča živým mestečkom s vlastným spoločenským, podnikateľským a kultúrnym prostredím. Druhou je osobnostná rovina — Bernát Heller ako rodák z Bytče, ktorý sa neskôr stal významným učencom pôsobiacim v Budapešti. Láskavý človek, ktorý okrem iného výrazne ovplyvnil mnohých maďarských rabínov a jeho práce citujú odborné publikácie dodnes.
Chcete pokračovať v objavovaní Bytče?
Po kvíze si môžete pozrieť ďalšie zaujímavosti, sprievodcu mestom alebo mapu služieb.