Milan Alexander Getting: Z Bytče k Pittsburskej dohode. A príbeh rodiny, ktorá zanechala stopu aj pri vzniku GPS
Keď sa povie Pittsburská dohoda, väčšina ľudí si spomenie najmä na Tomáša Garrigua Masaryka a vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. Menej známe je, že pod týmto významným dokumentom nájdeme aj podpis muža narodeného vo Veľkej Bytči – Milana Alexandra Gettinga.
Jeho životný príbeh však Pittsburskou dohodou ani zďaleka nekončí. Getting bol novinárom, vydavateľom, organizátorom slovenského krajanského života, politickým aktivistom a neskôr československým diplomatom. Patril ku generácii Slovákov, ktorá sa na začiatku 20. storočia pokúšala zo Spojených štátov ovplyvňovať budúcnosť národa doma v Európe.
A rodinný príbeh Gettingovcov má ešte jednu pozoruhodnú kapitolu. Jeho syn Ivan Alexander Getting sa stal svetovo uznávaným fyzikom a inžinierom a jedným z kľúčových priekopníkov technológie, z ktorej vyrástol dnešný systém GPS.
Z Veľkej Bytče do Ameriky
Milan Alexander Getting sa narodil 9. septembra 1878 vo Veľkej Bytči, ktorá bola vtedy súčasťou Rakúsko-Uhorska. Dátum 9. september uvádza aj rozsiahla rodinná pozostalosť Gettingovcov uložená v Heinz History Center v Pittsburghu.
V roku 1902, ako približne 24-ročný, odišiel do Spojených štátov amerických. Nebol jediný. Na prelome 19. a 20. storočia smerovali za oceán desaťtisíce Slovákov, najmä za prácou a lepšími životnými podmienkami. V USA však postupne vznikla mimoriadne aktívna slovenská komunita so svojimi novinami, spolkami, cirkevnými organizáciami a politickými združeniami.
Práve toto prostredie sa stalo Gettingovým svetom.
Veľmi rýchlo sa zapojil do Slovenskej telocvičnej jednoty Sokol a pomáhal zakladať jej organizácie v západnej Pennsylvánii. Zároveň sa venoval žurnalistike. Od roku 1905 bol spätý s periodikom Slovenský Sokol, ktoré sa stalo významným komunikačným nástrojom slovenskej komunity. Americký dobový adresár tlače ho ešte v roku 1913 eviduje priamo ako editora Slovenského Sokola.
Podľa slovenských krajanských prameňov pôsobil v tejto oblasti až do roku 1919 a pracoval tiež v redakcii Newyorského denníka.
Nešlo pritom iba o novinárčinu v dnešnom zmysle slova. Slovenská tlač v USA bola miestom, kde sa diskutovalo o postavení Slovákov v Uhorsku, národných právach aj o tom, ako by mala vyzerať budúcnosť Slovenska.
Novinár, ktorý sa postupne dostal do politiky
S pribúdajúcimi rokmi sa Getting čoraz viac zapájal do politického života amerických Slovákov.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny už otázka nestála iba tak, ako reformovať Uhorsko. Časť slovenskej komunity v USA začala uvažovať o oveľa zásadnejšej zmene.
Akademický výskum slovenského krajanského hnutia ukazuje Gettinga ako predstaviteľa prúdu, ktorý sa postupne priklonil k myšlienke spoločného československého štátu. V rámci amerických Slovákov pritom nešlo o samozrejmosť. Existovali výrazné rozdiely medzi tými, ktorí požadovali širokú slovenskú autonómiu, a stúpencami pevnejšieho československého spojenia. Getting patril k druhej skupine.
To je dôležitá časť jeho životopisu, pretože ukazuje, že nebol iba človekom, ktorý sa náhodou objavil pri významnej historickej udalosti. Bol aktívnym účastníkom politickej diskusie, ktorá vzniku Československa predchádzala.
Jeho dochované materiály z tohto obdobia obsahuje Getting Family Papers v Pittsburghu – korešpondenciu, politické dokumenty aj materiály zo zasadnutí Slovenskej ligy.
Masaryk, americkí Slováci a rok 1918
Keď Tomáš Garrigue Masaryk počas prvej svetovej vojny získaval podporu pre vytvorenie samostatného československého štátu, mimoriadne dôležitou základňou boli práve české a slovenské krajanské organizácie v Spojených štátoch.
Getting patril medzi aktívnych predstaviteľov tohto prostredia a spolupodieľal sa aj na aktivitách súvisiacich s Masarykovým pôsobením v USA.
A potom prišiel dokument, ktorý jeho meno natrvalo spojil s veľkými dejinami.
Bytčan podpísaný pod Pittsburskou dohodou
Na jar 1918 sa v Pittsburghu stretli zástupcovia českých a slovenských organizácií v USA s Masarykom. Výsledkom bola Pittsburská dohoda.
Dohoda vyjadrovala podporu vytvoreniu spoločného štátu Čechov a Slovákov a zároveň hovorila o vlastnej správe Slovenska, jeho sneme a súdoch a o používaní slovenčiny vo verejnom živote.
Medzi slovenskými podpismi na dokumente nájdeme mená osobností ako Albert Mamatey, Michal Bosák, Ignác Gessay, Jozef Murgaš – a Milan Getting.
Na jednom z najznámejších dokumentov spojených so vznikom Československa je podpis rodáka z Bytče.
Po vzniku republiky sa vrátil domov
Gettingova angažovanosť sa skončením vojny neskončila.
V roku 1919 sa dočasne vrátil do novovzniknutého Československa a pôsobil v prostredí Vavra Šrobára, ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. Archív Gettingovcov obsahuje samostatný súbor jeho profesionálnych dokumentov z Bratislavy z rokov 1919 – 1920.
Podrobnejší výskum ukazuje, že Getting sa podieľal na organizovaní Slovenskej tlačovej a propagačnej kancelárie, teda aparátu, ktorý mal informovať verejnosť a upevňovať postavenie nového štátu na Slovensku.
Getting teda po vzniku Československa nebol iba slávnostne vítaným krajanským predstaviteľom. Zapojil sa priamo do fungovania novej štátnej správy.
A práve tu sa začína zaujímavým spôsobom prelínať príbeh Milana Gettinga s príbehom jeho syna.
Malý Ivan sa dostal zo Spojených štátov na Slovensko
Milan Getting neprišiel do Československa sám. Podľa zachovaných spomienok sa s ním presťahovala aj rodina.
Žili istý čas v Bratislave na Rybnom námestí. Ivan Alexander Getting, narodený v New Yorku 18. januára 1912, mal vtedy približne sedem rokov a časť detstva tak prežil na Slovensku. Neskoršie spracovania jeho spomienok uvádzajú, že rodina navštívila počas tohto obdobia aj príbuzných v Bytči.
Budúci svetoznámy fyzik a jeden z priekopníkov GPS ako dieťa poznal Slovensko a prostredníctvom svojho otca mal priamy vzťah aj k Bytči.
Po návrate rodiny do Spojených štátov Ivan vyrastal najmä v Pittsburghu.
Milan Getting v službách Československa
Po opätovnom návrate do USA sa Milan Getting stal súčasťou diplomatického a informačného aparátu Československej republiky.
Jeho archív obsahuje množstvo profesionálnych materiálov z Washingtonu z rokov 1920 – 1921, vrátane prehľadov českej a slovenskej tlače a krajanských organizácií v USA.
Od roku 1924 pôsobil ako československý konzul v Pittsburghu. Heinz History Center uvádza jeho pôsobenie vo funkcii do roku 1933.
To bola symbolická kariérna cesta.
Človek, ktorý v roku 1902 prišiel do Ameriky ako slovenský emigrant, sa o dve desaťročia neskôr stal v tej istej krajine oficiálnym predstaviteľom štátu, o ktorého vznik sa predtým politicky zasadzoval.
Svoje spomienky zanechal aj v knihe
Getting sa k udalostiam prvej svetovej vojny neskôr vrátil aj ako autor.
V roku 1933 vydal dielo Americkí Slováci a vývin československej myšlienky v rokoch 1914 – 1918, v ktorom zachytil úlohu slovenského krajanského prostredia pri formovaní československej myšlienky.
Pre historikov je navyše cenná jeho rozsiahla pozostalosť zachovaná v USA. Getting Family Papers obsahujú materiály z rokov 1908 – 1991 a samostatné časti venované Milanovej politickej, novinárskej a diplomatickej práci.
Milan Alexander Getting zomrel 18. októbra 1951 na Floride.
Jeho príbeh sa však v jednej veľmi nečakanej podobe ešte len mal dostať do svetových dejín.
Otec pri zrode Československa, syn pri zrode GPS
Ak Milan Alexander Getting zasiahol najmä do politických dejín, jeho syn Ivan Alexander Getting zasiahol do dejín vedy a techniky.
A nie okrajovo.
Ivan vyštudoval fyziku na Massachusetts Institute of Technology – MIT, kde absolvoval v roku 1933. Ako Rhodesov štipendista pokračoval na Oxfordskej univerzite a v roku 1935 získal doktorát z astrofyziky. Následne pôsobil na Harvarde.
Počas druhej svetovej vojny viedol na MIT skupinu pracujúcu na radarových systémoch. Jeho tím sa podieľal na vývoji automatického mikrovlnného radaru SCR-584, ktorý sa stal mimoriadne účinným prostriedkom pri obrane proti nemeckým lietajúcim bombám V-1.
Už toto by samo osebe znamenalo pozoruhodnú vedeckú kariéru.
Ivan však pokračoval ďalej.
Pracoval na raketových systémoch, pôsobil vo vedení spoločnosti Raytheon a v roku 1960 sa stal zakladajúcim prezidentom The Aerospace Corporation, významnej americkej výskumno-vývojovej organizácie pôsobiacej v oblasti kozmických a obranných technológií. V jej čele zostal 17 rokov.
Myšlienka satelitnej navigácie
Ivan Getting patril medzi vedcov a inžinierov, ktorí zásadne formovali koncepciu družicovej navigácie, z ktorej neskôr vyrástol dnešný systém GPS – Global Positioning System. Bol teda jedným z hlavných tvorcov a priekopníkov tohto setoznaznámeho navigačného systému.
Jeho význam potvrdzuje aj jedno z najvyšších ocenení amerického inžinierstva.
V roku 2003 získali Ivan Getting a Bradford Parkinson Charles Stark Draper Prize Národnej akadémie inžinierstva za priekopnícku koncepciu a vývoj GPS.
O rok neskôr bol Ivan Getting posmrtne uvedený do National Inventors Hall of Fame prestížnej Siene slávy najvýznamnejších vynálezcov. Pri jeho mene je uvedený práve GPS - Global Positioning System.
Príbeh Gettingovcov tak vedie z Veľkej Bytče cez Pittsburgh a vznik Československa až k satelitom obiehajúcim Zem.