Krvavá lúpež v Bytči: útek, ktorý sa zmenil na hon
Krvavá lúpež v Bytči sa nezačala až útekom cez kopce ani večernými prestrelkami so žandármi. Jej začiatok siahal ešte pred samotný deň činu — k plánu, ktorý bol podľa dobového opisu pripravovaný vopred.
Lupiči si mali ešte pred útokom vyskúšať akúsi generálku v Bratislave. Samotnú lúpež vo vtedajšej Veľkej Bytči mal podľa textu starostlivo naplánovať Pihodňa počas väzby v Ilave. Malé tiché mesto na severozápade Slovenska s ešte nenápadnejšou bankou, sídliacou na prvom poschodí budovy, ktorá ani nemala výklad smerom na námestie.
Dňa 31. marca 1927 o 10.00 hodine dopoludnia štyria revolvermi ozbrojení muži prepadli Považskú agrárnu a priemyselnú banku miestnymi nazývanú aj ako židovskú. Podľa plánu sa mal prepad udiať v tichosti, nenápadne. Nakoniec všetko dopadlo inak a o lúpeži sa čoskoro dozvedelo celé Československo. Médiá písali o ňom od Brna až po Prahu.
Rozhodujúcou veličinou úspešnej lúpeže je čas a ten začal postupne hrať proti lúpežnej štvorici. Začali improvizovať a postupne zmätkovať.
Bankový personál zviazali a z pokladne odniesli viac ako 93-tisíc korún československých z bankových pokladní a trezorov, 1800 korún z peňaženky riaditeľa pobočky a dvoje zlaté hodinky. Pre lepšiu predstavu, bolo to 90 slušných platov, ktoré sa rozdelili medzi štyroch lupičov.
V banke sa v tom čase ocitla aj náhodná zákazníčka Mária Kaliníková. Z činu, ktorý mal byť rýchlou lúpežou, sa tak už v prvých minútach stal brutálny prípad s obeťou na živote.
Bol ňou Ondrej Gajdošík, zamestnanec firmy parnej píly Ľudovít Holzmann a syn, ktorý prišiel do banky vložiť 15 000 Kč. Lupiči ho zviazali drôtom tak brutálne, že začal kričať od bolesti. Keď neprestával, nevózni lupiči naňho zaútočili nožom. Gajdošíka celkovo bodli šesťkrát s tri až centrimetre dlhou čepeľou.
Útek bez čakania
Páchatelia pôvodne plánovali útek autom, ktoré malo prísť zo Žiliny. Na pomoc sa im však nechcelo čakať. Rozhodli sa preto rozdeliť a utekať pešo.
Pihodňa s Bognárom zamierili smerom na Papradno. Andrássi a Markl sa vydali na Moravu.
Žandári medzitým zareagovali veľmi rýchlo. V krátkom čase zalarmovali okolité stanice a po krajine začali rozostavovať hliadky. Z úteku sa stal organizovaný hon.
Prvá prestrelka
Ešte v ten večer, o 20.30 hodine, narazila hliadka zo Štiavnika — strážmajster Urban a strážmajster František Kratochvíl — na dvojicu lupičov.
Nasledovala prestrelka. Počas nej bol zastrelený strážmajster František Kratochvíl. Jeho kolega streľbu opätoval, no páchatelia využili tmu a zmizli.
Pátranie sa tým však len začalo.
Ďalšie obete počas prenasledovania
Do akcie sa zapojili žandári z viacerých staníc. Zásah riadil štábny kapitán Jaroslav Ruckel zo Žiliny.
Pri ďalšom prenasledovaní došlo k ďalšej prestrelke, pri ktorej zahynul aj žandár strážmajster Alsinger. Napriek tomu sa páchatelia stále pokúšali unikať.
Zadržanie a smrť v lese
Zlom nastal, keď sa jeden z lupičov pokúsil získať pomoc od miestnych obyvateľov. Bodnár si išiel pýtať jedlo, no civilisti ho zadržali a odovzdali žandárom.
Neskôr sa potvrdilo podozrenie, že práve on zastrelil Františka Kratochvíla.
Ďalší z lupičov bol obkľúčený v lese zvanom Steingrund. Keď už nevidel cestu von, zastrelil sa. Išlo o Františka Pihodňu z Bratislavy.
Markl bol pri prestrelke neďaleko Marikovej ťažko zranený a následne zadržaný. So zraneniami sa liečil v nemocnici v Trenčíne.
Hon pokračoval
Pri ďalších udalostiach zahynuli aj dvaja roľníci a zranený bol strážmajster. Andrássi zatiaľ stále unikal.
Napokon ho žandári dolapili s pomocou miestnych gazdov. Skrýval sa v kope lístia, odkiaľ ešte strieľal. Zasiahol gazdu Ondreja Hološku, ktorý neskôr zomrel, a ďalších ľudí poranil.
Svedectvo z banky
Pred súd sa napokon dostali Bognár a Markl.
Dôležitým svedkom bol aj riaditeľ pobočky banky Július Sonnenfeld. Počas lúpeže mu páchatelia nedokázali stiahnuť prsteň z ruky, a kvôli nemu mu v amoku takmer odrezali prst.
Nekompromisný rozsudok
Verdikt súdu bol nekompromisný.
Bognár bol odsúdený na trest smrti povrazom. Do poslednej chvíle čakal udelenie milosti zo strany prezidenta, avšak márne. Keď mu nebolo vyhovené, na prahu smrti, deň pred popravou dovtedy sebavedomý Bognár nakoniec oľutuje svoje činy. Markl dostal doživotie.
Lúpež, ktorá sa začala v banke na bytčianskom námestí, sa tak zmenila na krvavý príbeh naprieč celým regiónom — s obeťami na oboch stranách a stopou, ktorá v pamäti ľudí zostala ešte dlhé roky.
Chcete pokračovať v objavovaní Bytče?
Po kvíze si môžete pozrieť ďalšie zaujímavosti, sprievodcu mestom alebo mapu služieb.